Texty o všetkom možnom

Prečo ?

Prečo fitko ? Alebo lepšie prečo cvičiť ? Lebo ľudia sa o seba nestarajú, tlak spoločnosti útočí z každej strany a je ťažké vyseparovať z toho prívalu podstatné. Je mnoho dôvodov, prečo sa naťahovať so závažím, ale konečný dôsledok je len jeden: úcta k vlastnému telu.

Čo privádza ludí k nám do fitka:

1. Aby lepšie vypadali. Aj ked to vypadá ako menej dôležité, spokojnosť s vlastným vzhľadom je na rebríčku motivátorov na prvých priečkach. Medzi najpoužívanejšie zariadenia vo fitku patria zrkadlá. A nemyslíme to zle, práve naopak. Nespokojnosť s vlastným výzorom v spojení s odhodlaním to zmeniť dáva mnohokrát silu prekonat nechuť, lenivosť či len akýsi psychický blok. A aká je to potom satisfakcia za tie prepotené tričká prejsť sa v lete po pláži a spoza slnečných okuliarov pozorovať závistlivé pohľady na Vaše ploché brucho či pevný zadok.

2. Zdravie. Ľudské telo prijme denne mnoho škodlivých chemikálií, dalšie sa tvoria pri spracúvaní potravy alebo vznikajú pri iných procesoch. Tieto škodliviny sa potom likvidujú hlavne v pečeni. Ale preto, aby bolo možné tieto škodliviny odbúrať, potrebuje pečeň kyslík. Hodne kyslíku. A keď ho nemá, látky, ktoré nestihne detoxikovať a nevylúčia sa inak, sa uložia inde v tele. A čakajú na svoju príležitosť. Že Vás trápia rôzne zdravotné problémy ? Koľko z nich sa dá pripísať na úkor vyššie popísaného ? Dostať do seba viac kyslíku - to nie je sedenie pred telkou alebo prechádzka nákupným centrom. A to je práve jedna z úloh športu. Akou formou, to je len na Vás.

3. Rezerva. Telo sa dá prirovnať k zložitej stavebnej konštrukcii, múry, nosníky, potrubia, vedenia, dvere, výťahy. Základom budovy je často železobetón. Ale pozor: v tele sú železom kosti a kĺby a betónom šlachy a svaly. Kostru z biológie si asi pamätajú všetci. A ako hrkotala, pospojovaná drôtikmi. Nestačí mať pevné kosti, tie Vám nepomôžu, keď je potreba zachraňovať telo pred pádom. Pri obyčajnej chôdzi pracuje veľká časť svalov, ale s malou intenzitou. No stačí mokrý schod alebo namrznutý chodník a zrazu je potreba rýchlo tlmiť pád či náraz. A keď nie je čím ?

4. Nemocnica. Na okraji mesta alebo v centre, keď musíte na operáciu /napríklad obyčajné slepé črevo/, predstavte si doktora, ktorý Vás má operovať. V anatomickom atlase samý sval, cievy hned pod kožou, krásne obrázky. A tu na stole to je ako huspenina, najskôr predrať sa vrstvou tuku, skôrnatené cievy praskajú a hojiť sa to bude o týžden dlhsie. Tešilo by Vás pracovať s takým "materiálom" ? Na nedeľný obed si tiež radšej kúpite peknú sviečkovú ako nejaké šlachovité predné. Vy si možete vybrať, doktor nie. Tak mu to nesťažujte, hlavne keď neviete, kedy ho budete potrebovať.

Všetky štyri dôvody a ešte ďalšie sú len začiatkom. To je prvý stupeň. Druhý, nemenej dôležitý, je vydržať a pokračovať v cvičení. Pokiaľ nie ste pravidelným účastníkom súťaží, je dôležité nájsť si ten svoj motivátor a prijať cvičenie ako súčasť životného rytmu. Každý den obedujeme, pozeráme televízor, dávame si rannú kávu. A cvičenie tam musí zapadnúť rovnako.

Telesnú schránku máme len jednu. A ako sa o ňu staráme, tak nám slúži. Čím je človek starší, tým múdrejší (vätšinou). Nikdy nie je neskoro zachranovať škody, napáchané v mladosti. Nie je preto doležité, kedy začnete o svojom tele zmýšlať inak. Najlepšie teraz.

Prajeme Vám veľa zdravia a radosti pri cvičení.

Ako na to ?

Skôr, než sa niekam vyberiete, je potrebné si určiť cieľ? Nebudeme teraz rozoberať nejaké manažérske teórie, ale dobré si aspoň nahrubo ujasniť, čo vlastne od cvičenia očakávame. Zlepšenie fyzičky. Fajn. Zvýšenie sily. Ok. Štíhlejší pás. No jasne. A mnoho iného. Spravdila je možné všetko. Z dlhodobého pohľadu je aj všetko realizovateľné. Ale všetko naraz to vätšinou nepôjde. Takže nakrájať na menšie dieliky, ktoré nás dovedú do cieľa po krokoch.

A ako druhú vec je potreba si uvedomiť tri písmenká: G - P - S. Že to je rovnaké ako navigácia, čo máte v aute ? No áno, aj keď táto znamená čosi iné. Ale pre ľahšie zapamätanie teda G ako Genetika, P ako Pohyb a S ako strava. Prečo práve tieto ?

Genetika. Určite ste sa už stretli v živote s prípadmi, keď niekto zje, čo vidí, a vôbec nepriberá, alebo cvičí polovicu toho, čo Vy a vypadá omnoho lepšie. Možno to znamená, že niekde robíte chybu, ale tiež to môže mať na svedomí jeho genetické predispozícia. Takže je potreba sa triezvo pozrieť na na seba a podľa G prispôsobiť aj P a S. Ak mám tendenciu ukladať tuk, obmedziť príjem kalórií, ak mám dlhé končatiny, nebudem hneď tlačiť také váhy ako sused o dve hlavy menší. Pozor, alibistické tvrdenie menej štíhlych "my to máme v rodine" je v 99% prípadoch rodinná anamnéza plynúca z kombinácie zlých návykov zo skupiny P a S a nemá nič spoločného s genetikou. Popremýšľajte, ako sa doma stravujete, čo varíte a či gaučing nemá prednosť pred bicyklom.

Pohyb. Tu je dostatok zdrojov na inšpiráciu. Keď neviete, ako začať, spýtajte sa skúsenejších. Lenivá huba, hotové nešťastie. Možno len pár poznámok:

1. Nešportovci. Ak ste naposledy pravidelne cvičili pred dvadsiatimi rokmi na strednej škole na telocviku, začínajte pomalšie, telo si musí na zmenu zvyknúť. Časté úrazy u rekreačných športovcov sú práve dôsledkom fyzickej nepripravenosti a prehnaného sebavedomia "veď som na škole býval prvý v behu". Býval. Hlava si pamätá, ale svaly už nie.

2. Strečing. Čím staršia osoba, tým opatrnejšie. Určite naťahovať dobre zahriate telo, ideálne po cvičení. Alebo aj pred, ak ste do fitka dorazili po 10 km jazde na bicykli. Inak pred cvičením radšej nie, ľahké rozohriatie je fajn, ale nie extrémy. Neriskujte úraz, nestojí to za premárnený čas.

3. Zaručené cviky. Každý cvik je na niečo dobrý. Ale rôzne osoby môžu reagovať rozdielne. Zásobníky sú rozsiahle, vyberte si tie cviky, ktoré Vám sadnú. Po nejakej dobe ale skúste zmenu, možno práve ten cvik, ktorý ste pred časom zavrhli, teraz bude fungovať. Stereotyp telu neprospieva, doprajte mu trochu pozitívneho stresu.

Strava. Tu už asi naozaj nie je čo pridať. Čo sa toho popísalo, je až neuveriteľné. Čo škodí, čo je zdravé, superdiety. A každý rok pre istotu naopak. Takže je skôr potrebný iný prístup. Vybrať z tej hromady nejaké užitočné informácie. A keďže 100 ľuďí = 100 chutí, začnite napríklad tým, že skúsite sami na sebe pozorovať, aký účinok majú na Vás tie-ktoré potraviny a ich kombinácie a začnete vnímať viac aj potreby tela. V zásade sa dá povedať, že čo jete, to sa prejaví na celkovom stave. Ak Vám niečo nerobí dobre, tak prečo to neopustíte ? Moc kávičkujete ? Obmedziť. Radi zákusky ? Prečo nie, ale nie polku torty na posedenie. Pivko ? Hej, ale nie osem za večer. A bôčik ? S kapustou je výborný, ale nie pol kila. Takže pri jedle používať aj mozog, nielen jazyk a zuby.

No a keď už Vás GPS odnaviguje správnym smerom, to, či doputujete do cieľa, už bude len na Vás. Nie je to neuskutočniteľné, len je potreba prekonať to najťažšie: sám seba. Tak šťastnú cestu.

Pupkovanie

Ktorá svalová skupina z Vás urobí "sánka_na_pol_žrde" objekt ? Biceps a hrudník. To si myslia chlapi. Stehná a zadok. To si myslia ženy. No a ono to - brucho. Samozrejme, celá postava, symetrické rozloženie, to všetko primerane a na svojom mieste. Bez toho to nejde. Ale keď máte vpredu miesto tej dosky so zárezmi niečo medzi placatou huspeninou a nedopečeným chlebom, možete mať ramená ako stodola a ohurovať okolie, ale potom sa neopovažujte dať si dolu tričko. Lebo to Vás strčí do vrecka o 10 kilo ľahší chlapík, ktorý to má dolu (teda nie až tak dolu, to ste na nesprávnom serveri) vymodelované ako z plastelíny. A to sme sa ešte len pozerali. Lebo to brucho má aj iné povinnosti. Drží Vám pokope vnútornosti, pomáha pri skoro každom vačšom pohybe (a teraz nemyslíme smsky alebo prepnutie programu na TV).

Teraz prídu argumenty. To sa nedá, mne brucho nejde, až keď budem rysovať. A ten biceps rastie ? Stehnám sa darí ? A staráte sa tak aj o brucho ? Či len na konci tréningu trochu pozhýbate, aby sa nepovedalo. Lebo to je ťažké a výsledky nie sú hneď. Len si to dobre premyslite. Až si zas budete dávať dolu to tričko. Či by to nestálo za trochu premýšľania a námahy. Veď to nie je sú také veĺké svaly. A ani zložité. A určite zareagujú, keď im dohovoríte. Tak si pohovorte. Odmenou bude pohľad, pre ktorý to stojí za ten pot a námahu.

Poďme sa vytvarovať (čítanie určené hlavne pre ženy)

Fajn, už viete, čo je biceps a viete, že že potiť sa je ľudské. Tak teda idete dať telu tie správne tvary. Také, čo prinútia sa za Vami otočiť pri bazéne nielen opačné, ale aj rovnaké pohlavie. Také, čo Vám doma pred zrkadlom bude závidieť aj zlá kráľovná. Takže dáme bicykel a nasadíme diétu. Týždeň, druhý, váha klesá, spokojnosť. Tretí týždeň, štvrtý, stále v kurze. Po dvoch mesiacoch už by to malo byť vidieť. Nohavice sú o čosi voľnejšie, aj sa menej zadýchavate, ale stále to nejako nie je ono. Tak kde je chyba ? Chyba je v tom, že sa bojíte svalov. Lebo "ja nechcem svaly". Jedna z ženských mantier a hlavný argument proti posilovaniu s váhami. Hopsať na zumbe, šlapať do pedálov, to áno, ale nie činky. Veď by som mala svaly !!! Lenže bežným cvičením sa k mužským svalom ani len nepriblížite. Neklamte samé seba. Jednak máte iný metabolizmus, aj odlišnú stavbu tela a šanca, že budete vypadať ako kulturistka, s tými dvomi deťmi, občasným zhrešením v cukrárni a vynechaním tréninku kvoli nakupovaniu, je tak asi rovnaká, ako to, že vyhráte v Lotte. Vždy tam je, ale poznáte niekoho, kdo trhol jackpot ?

Rozhliadnite sa okolo seba v posilovni, a teraz kukajte hlavne na pánov. Koľko z nich poctivo cvičí, a ... a vypadajú dobre, ale žiadne Vaše idoly ? Že niektorí majú ruky ako vaše stehná ? No a ? Do módneho časopisu by sa nedostali. A teraz sa pozrite na seba. Stále Vám vadia tie záhyby na boku, stehná by tiež mohli byť pružnejšie, a bicepsy, áno TIE BICEPSY by mohli byť našponovanejšie. A budú ? Budú, ale sa musí pridať. Nie opakovaní, ale váhu. Aby svaly pracovali. Potom sa začnú drať von, nahradia ten neforemný tuk a zrazu tá postava má TVAR. Lebo ho už má čo držať. A bude aj napätie, aj hladkosť. A že čo žily ? Tie si budú žiť svoj život, ani o nich nebudete vedieť.

No a ešte jedno plus: keby sa náhodou stalo, že by tie svaly už naozaj boli vidieť a viac ako byste chceli, tak to nie je problém. Zas len trochu uberiete, aj cukráreň pomôže, a oni sa zase schovajú. Ale verte, že to asi nebudete chcieť. Lebo keď raz zažijete ten pocit, že sa Vám napína koža tam , kde predtým bol len taký tvaroh, už nebudete chcieť nazad. Skúste to, a uvidíte. Len opatrne, aby z Vás nemali niektorí muži komplex. Nie kvoli výzoru, tam im budete konkurovať len ťažko. Ale práve kvôli tým váham. Ono to mrzí, keď drepujete viac, ako ten chlapík v červenom tričku s nápisom IRONMAN. No ale to je jeho problém, Vy ste ten svoj vyriešili.

Napísali o nás

Ružomberský život 11/2011

Multisport